Meno a priezvisko:
Veronika Lazarová (Veverica)
Čomu sa v cechu venujem:
Tam kde ma dajú a zaučia, tam veľmi rada pomôžem 😛
Zbrane ktoré ovládam alebo sa učím ovládať:
Najdlhšie sa venujem dlhému meču, chcela by som sa zdokonaliť v ovládaní drevcových zbraní (hlavne píka) či v lukostreľbe a chcela by som sa naučiť umeniu meča a štítku
Dátum a miesto narodenia
Október 2003, som rodená Žilinčanka telom i srdcom
Niečo o sebe, vystihuje ma:
Sebavedomá, priateľská, sarkastická romantička, ktorá verí na lepšie zajtrajšky. Som milovník života: od hudby, literatúry cez históriu a učenie až po milovníka rozprávok či detektívok.
Ako som sa dostal k cechu….
Začalo to dávnejšie, keď som začala pozerať rozprávku, v ktorej sa mladý chlapec učil olympijskému šermu, ktorý ma veľmi zaujal. Hľadala som na internete, ale taký šerm, aký som chcela, nikde v okolí neučili. A tak som sa na svoje 15 narodeniny spontánne a nechcene dostala na športový šerm, kde sa učí s dvojručným mečom a kde som začala asi prvý krát v živote niečo so sebou robiť (fyzicky aj psychicky). Prišla som tam, aby som sa naučila základy a keď tak sa doučila ostatné veci doma pomocou internetu či knižiek, lenže na prvom tréningu ma tam už od začiatku privítala bláznivá parta ľudí, ktorej som hneď chcela byť súčasťou. Stretla som tam aj svoju „spriaznenú dušu“, moju najlepšiu kamarátku, s ktorou som chodila do škôlky a takto nás osud zase spojil. Uvedomila som si, že tento šerm je oveľa viac vzrušujúci a elegantný. Vďaka šermu sa mi o pár mesiacov naskytla možnosť pokročiť na ďalší level, teda skúsiť zúčastniť sa na mojej prvej historickej akcie. A keďže sa riadim mottom „skúsiť sa má všetko“, tak som pozvanie včas prijala a určite toho neľutujem. Keď som prišla na podujatie bola som veľmi nervózna, ale to ma opustilo hneď ako som zistila koľko milých a bláznivých ľudí stojí pri mne. V ten moment som zistila kde konečne patrím.
Moje úspechy o ktoré sa chcem podeliť / pochváliť
Našla som svojich bláznivých anjelov v ľudskej podobe. Títo ľudia ma naučili veľa do života a verím, že ešte toho spoločne veľa zažijeme.
Môj odkaz svetu alebo pre ľudí čo zvažujú podobné záľuby…
Táto skupina ma naučila veľmi veľa vecí. Úprimne som nikdy nemala rada dejepis, nechcelo sa mi ani nejako fyzicky cvičiť, či nikdy som nemala potrebu chodiť do spoločnosti, ale stačil jeden malý zvrat a život sa mi otočil hore nohami (v tom dobrom myslím).
Každý ma svoj príbeh a ja som zvedavá aj na ten tvoj. Takže, keď uvažuješ o niečom takomto, neváhaj a pridaj sa. Niekedy je na čase vyliezť z ulity a urobiť konečne niečo spontánne…