Hana Hornáková

Meno a priezvisko:

Hana Hornáková   „Hanzo“

 Čomu sa v cechu venujem:

Prioritne šermu a lukostreľbe

 Zbrane ktoré ovládam alebo sa učím ovládať:

 Už asi tretí rok sa aktívnejšie venujem športovému historickému šermu, ktorý ma nielen baví ale aj udržiava v kondícii, rada sa zúčastňujem aj turnajov v tomto športe a samozrejme sme skvelá partia. Ďalej lukostreľba, kvôli nej som vlastne asi aj prišla do skupiny, resp. bol to prvý koníček ktorému som sa taktio začala venovať. Je to veľmi dobrý psychický relax stráviť napríklad celý deň s kamošmi v prírode, kde triafate rôzne druhy terčov a môžete to zakončiť peknou medailou J.

 Dátum a miesto narodenia (mesiac a rok, odkiaľ si)

 Február 1992 – Myjava, z toho vyplýva že som Záhoráčka

 Niečo o sebe, vystihuje ma:

Som Hanka, ktorá rada papá (a všetci si kvôli tomu robia zo mňa srandu), melie pántom a obľubuje tučné mačky… ale teraz vážne..:D Pohyb je pre mňa veľmi dôležitý, keďže v práci trávim veľa času v sede, takže sa vždy teším na večerné tréningy šermu, lukostreľbe, alebo jazdy na koni, ktorej som sa začala venovať asi pred pol rokom, lebo od malička milujem kone tak si plním detský sen. Cez víkendy keď sa dá, rada vybehnem do prírody na turistiku, alebo v zime na lyže. Mojou veľkou záľubou, vlastne aj tým čomu by som sa chcela v budúcnosti naplno venovať je kreslenie a maľovanie. Kreslím portréty podľa fotiek. Ďalej veľmi rada cestujem a spoznávam rôzne krajiny. V budúcnosti by som toho chcela ešte veľa prebádať, ale keďže mám panický strach z lietadiel tak sa s tým najskôr musím nejako popasovať, prípadne sa pred letom opiť 😀

Ako som sa dostal k cechu….

Ehm, prostredníctvom môjho partnera Filipa Višňovského, ktorý začal počas nášho vzťahu s projektom Žilinský Kraj Templárov a ja som sa tam nejako zrazu ocitla tiež :-D, ale vôbec to neľutujem, lebo som vďaka cechu spoznala veľa úžasných ľudí s rovnakou alebo veľmi podobnou mentálnou vadou a o to predsa ide nie?

Moje úspechy o ktoré sa chcem podeliť / pochváliť

Keď som začala chodiť na šermiarske turnaje (pamätám si ako nás prvýkrát s Petrikou Filipko prihlásil proti naššej vôli :-D) bola som asi prvých 5 turnajov posledná alebo predposledná… Pritom na tréningoch mi to celkom išlo. Potom však prišiel nečakaný zvrat a ja som si povedala že si to idem užiť a nie vyhrať a vtedy som získala svoju prvú medailu. Momentálne sa môžem pochváliť tromi striebornými a jednou zlatou medailou zo šermu (zlatá na domácej pôde r. 2019) a 3 medailami za tretie miesto z lukostreľby.

Môj odkaz svetu alebo pre ľudí čo zvažujú podobné záľuby…

Toto čo robíme je celkom netradičný koníček, ale som zaň veľmi vďačná, pretože je to taký malý úlet z reality kedy sa prostredníctvom historických akcií dostanete na rôzné pekné miesta, niekedy aj zákulisné, kďe ostatní smrtelníci nemajú prístup, spoznáte skvelých ľudí a nájdete medzi nimi nových priateľov a je nás tak veľa že určite aj nejakú spriaznenú dušu J, ak chcete stopiť trošku slaninky alebo len spevniť postavu, prípadne prekonať strach, bojové umenie je to pravé orechové.